Edin má problémy (INTEGRA-01-SK)

Ako jedenásťročný chlapec utiekol 41-ročný Edin so svojím príbuzným z vojnovej zóny Bosny a Hercegoviny. Už v predchádzajúcom roku prišiel o otca a duševný stav jeho matky sa po smrti jej brata výrazne zhoršil. Preto sa o neho starala sestra jeho matky. Nikdy nezabudol na ten jarný deň, keď sa rozlúčil s matkou a spolu s tetou nastúpil do vlaku smerujúceho na slobodný sever. V novej krajine mal ako dieťa problémy s adaptáciou, ako aj s učením sa nového jazyka a zvykov. Nemal nových priateľov a ako tínedžer sa postupne čoraz viac spoločensky izoloval. Keďže sa zaujímal o hudbu, naučil sa hrať na pomerne veľa nástrojov. Vo veku 22 rokov vydal aj svoje prvé S*CD. Napriek svojej kreativite len ťažko nadväzoval bližšie a autentickejšie kontakty. Jeho problémy sa začali prehlbovať vo veku 25 rokov po smrti matky - o ktorej sa domnieval, že bola spôsobená nedostatočnou lekárskou starostlivosťou súvisiacou s vojnou -, keď sa čoraz viac cítil vinný za to, že prežil vojnu. Čoraz častejšie trpel nespavosťou a chronickými bolesťami svalov, v dôsledku čoho bol niekoľkokrát predvedený pred komisiu pre invaliditu, ale tento dôvod na predčasný odchod do dôchodku sa nenachádzal v zozname chronických ochorení a znížení jeho pracovnej schopnosti. Vzhľadom na opakujúce sa problémy ho Ústredie práce sociálnych vecí a rodiny a Ústav dôchodkového a invalidného poistenia nasmerovali na služby zamestnanosti a pracovnej rehabilitácie.

Interdisciplinárny rehabilitačný tím odborníkov na základe predbežných vyšetrení a hĺbkových údajov dospel k záveru, že u rehabilitovaného sa na základe viacerých traumatických udalostí z rannej mladosti prejavuje psychická a sociálna trauma, ktorá nasledovala po vojnových udalostiach a odchode do nového prostredia.

Za psychologické príznaky boli uznané skorý emocionálny šok a neskoršie odlúčenie od iných ľudí a emócií. Jeho fyzické reakcie však boli rozpoznané v kognitívnych aj behaviorálnych reakciách. V kognitívnej rovine najmä vo vtieravých myšlienkach na udalosť, ktoré sa objavili neočakávane a nečakane, a v behaviorálnej rovine ako sociálna izolácia a stiahnutie sa.

Pri práci s ním vyjadrovali empatickú podporu a pochopenie jeho osobného príbehu mnohých strát, ktoré utrpel v takom mladom veku.

Vzhľadom na hlbší traumatický zážitok a z neho vyplývajúce symptómy mu navrhli zaradenie do liečby kognitívno-behaviorálnou terapiou, ktorá sa ukázala ako účinná metóda liečby pri liečbe traumy.

Zároveň vyjadrili nádej a presvedčenie, že s odbornou pomocou ľahšie prekoná aj svoju sociálnu izoláciu a po počiatočnom zaradení do terapie a ich rehabilitačnej podpore sa čoskoro zapojí do podpornej skupiny pre ľudí s PTSD.

INTEGRA INSTITUTE, Sonja Bercko Eisenreich