Trauma Oľgy sa prehĺbila (INTEGRA-03-SK)

Oľga je 65-ročná dáma, trojročná obyvateľka domu pre starších ľudí, kde prišla po smrti svojho manžela, s ktorým nemala deti. Už niekoľko rokov bola liečená na depresiu (na začiatku 50. rokov bola kvôli tomu na dôchodku) a vo svojom domácom umiestnení často odmietala väčšinu skupinových aktivít. Keďže je finančne dobre vybavená, má v tejto inštitúcii svoju vlastnú izbu, z ktorej zriedka vychádza. Tiež často odmieta jedlo, najmä ak má jesť v jedálni s ostatnými. Okrem domácej liečby a terapie lekára ju často navštevuje aj sociálna pracovníčka, ktorá je v skutočnosti jediná, s ktorou pani Oľga nadviazala o niečo užší verbálny kontakt. Konverzácia je takmer vždy založená na doterajšej pracovnej kariére a úspechoch v nej. Niekedy aj o čase, keď bola ešte vydatá.

Pani Oľga nikdy nehovorí o svojej mladosti a mení takúto komunikáciu, alebo sa tvári, že ju nepočuje, a najčastejšie vykazuje náhlu vážnu únavu. Sociálna pracovníčka si tento vzor mnohokrát všimla a tiež videla, že po každom pokuse o rozhovor v tomto smere sa depresia obyvateľky prehĺbila, niekoľko dní odmietala jedlo, počas tejto doby dokonca ani nenavštívila domácu knižnicu, hoci ako knihovníčka rada čítala a odmietala akúkoľvek formu socializácie vo všeobecnosti. Počas tohto obdobia, ktoré zvyčajne trvalo dva alebo viac týždňov, tiež nechcela prijať sociálneho pracovníka. Len pred niekoľkými dňami sa zopakoval rovnaký sled udalostí, keď zmienka o jej mladosti  okamžite vyvolala emocionálne odlúčenie a vzdialenie.

Na pravidelnom týždennom stretnutí multidisciplinárneho tímu sociálna pracovníčka opäť zdôraznila prípad pani Oľgy.

Na základe vyššie uvedeného, lekár zariadenia dospel k záveru, že existuje možnosť, že ide o nevyriešenú traumu tejto obyvateľky zariadenia, ktorá sa len prehlbuje v priebehu rokov.

Pri tom poukázal na niekoľko príznakov, na základe ktorých by sme mohli dospieť k záveru o emocionálnom odlúčení, ako je strata záujmu, vyhýbanie sa, nezdravé správanie pri zvládaní situácie:

• Zabránenie prístupu k vlastným pocitom;
• Uprednostňovať izoláciu než byť s ostatnými;
• Ťažkosti s prežívaním pozitívnych myšlienok;
• Neschopnosť plne sa zapojiť do života.

Pokiaľ ide o možnú podporu, tím navrhol spojiť sociálnu pracovníčku (ktorá je jediná, kto má užší kontakt s pani Oľgou) s komunitou, ktorá aplikuje postupy zohľadňujúce traumu, ktorá už nejaký čas existuje, a komunitnou psychiatrickou pomocou s cieľom priblížiť sa k uzdraveniu pani Oľgy.

Integra Institute, Sonja B. Eisenreich