Imad musí identifikovať priateľa (KULEUVEN-02-SK)

Imad, 20-ročný bezdomovec z Afganistanu, prichádza do forenzného inštitútu. Bol požiadaný, aby prišiel do ústavu a identifikoval bezdomovca, ktorého našli mŕtveho na ulici po útoku. Imad bol svedkom útoku a bol na mieste, keď bol jeho priateľ vyhlásený za mŕtveho. Zamestnanci sa snažia Imadovi vysvetliť s pomocou prekladateľa proces identifikácie a čo sa bude diať s telom po identifikácii. Je čoraz ťažšie s Imadom komunikovať, pretože je zmätený a rozrušený, hovorí trochu nezrozumiteľným spôsobom, je pripitý, potí sa a vykazuje známky úzkosti. Personál sa obáva, že v tomto stave opustí forenzný inštitút a ublíži si, ale nevedia, ako ho upokojiť a pokúsiť sa mu pomôcť.

T

Personál inštitútu si uvedomil, že nepríjemné emócie, myšlienky, správanie a telesné reakcie môžu byť znakmi možnej psychologickej traumy. Postavenie osoby bez domova by mohlo mať vplyv a zvýšiť Imadovu zraniteľnosť.

Uznali Imadovu agitáciu, potenie, úzkosť, ako možné posttraumatické emocionálne reakcie, a nepripisovali ich hrubosti, či snahám o zneváženie a nevďačnosť za ich úsilie pomôcť. V empatickom postoji vyjadrili svoju podporu a porozumenie pocitu straty a úzkosti spôsobeného aj procesom identifikácie.

Podarilo sa im Imada usadiť, zhlboka sa nadýchnuť a dali mu pohár vody. Tiež sa ho opýtali, či má niekoho, koho by mohli kontaktovať, aby prišiel do ústavu a poskytol mu dodatočnú podporu.

Poskytli mu ďalší vzdelávací materiál týkajúci sa psychologickej traumy a svojpomocných techník, ktoré by mu mohli pomôcť prekonať súčasné problémy a ponúkli mu ďalšiu podporu pri uzdravovaní.

Dr. Mina Rauschenbach, Associate Researcher, KU Leuven