Diana utiekla pred vojnou, aby našla nový domov (PORTO-01-SK)

Diana má 18 rokov a je najmladšia z troch detí. Jej krajina bola vo vojne, keď musela utiecť a zanechala za sebou svojho otca a brata, aby bojovali vo vojne. Tiež opustila svojich starých rodičov, ktorí nechceli opustiť krajinu a dobrých priateľov. Hovorí po anglicky pomerne dobre, ale väčšina jej tried je v jazyku novej krajiny a považuje za veľmi ťažké vnímať, čo v triede preberajú.

Neustále sa jej vracajú výjavy z vojny. Má opakujúce sa nočné mory a často sa prebúdza s krikom, plačom a celá spotená. Má pocit, že nemá zmysel hľadať si blízku osobu, pretože môže byť od nej kedykoľvek oddelená.

Niekoľko učiteľov si všimlo, že častokrát nereaguje na to, čo sa okolo nej deje a do školy prichádza i odchádza sama. Keď počuje nejaké intenzívnejšie zvuky, ako napríklad spadnuté pero, reaguje neprimerane a snaží sa zadržať plač. Už sa jej stalo, že opustila miestnosť plačúc a nakoniec sa vrátila, aby sa učiteľke ospravedlnila za to, že nečakane odišla. Učiteľka sa domnievala, že je to príležitosť na riešenie situácie.

Učiteľka informovaná o traume akceptuje, že nezvyčajné správanie v triede môže byť skôr prejavom psychologickej krízy než nevhodným správaním;

Učiteľka sa jej spýtala, čo považuje za zdroj tejto situácie a či by o tom chcela hovoriť (empatická odpoveď – prieskum);

Učiteľka rozpoznala príznaky posttraumatického stresu (t. j. emócie, myšlienky, správanie a telesné pocity);

Uplatnila empatický podporný prístup a to konkrétne zložky validácie - uznania, rešpektu a vytvorenia spojenia;

Učiteľka jej vysvetlila, že univerzita má oddelenie psychologickej podpory a ako sa môže zapísať.

Učiteľka jej poskytla vzdelávací materiál so svojpomocnými stratégiami a cvičeniami, ktoré by jej mohli pomôcť pri jej vyrovnávaní sa s úzkosťou.