omislavova dopravná nehoda (UNIRI-01-SK)

Tomislav, 34-ročný muž prichádza na pravidelné stretnutie do chirurgickej ambulancie. Pred šiestimi mesiacmi zažil autonehodu, pri ktorej jeho manželka prišla o život. Mal mnohopočetné telesné zranenia a prešiel niekoľkými úspešnými chirurgickými zákrokmi s veľmi dobrou prognózou na zotavenie, ale namiesto toho, aj napriek dobrej prognóze zaznamenali lekári nedostatočný progres pri fyzioterapii, Tomislav sa sťažoval na nepríjemné telesné pocity, ako sú zimnica, triaška, otupenosť, ale aj bolesť, výbuchy hnevu, podráždenosť a zlá nálada. Tomislav neustále spochybňuje postupy a očakávania zapojiť sa do aktívne do rehabilitácie, čo pramení v neustálom obviňovaním sa z toho, že je nažive. Často hovorí, že nemá zmysel snažiť sa zlepšiť sa a stráni sa sociálnych aktivít.   

T

Zdravotnícky personál si uvedomil, že nepríjemné emócie, myšlienky, správanie a telesné pocity môžu byť znakmi možnej psychologickej traumy.

Uznali podráždenosť, zlú náladu a stratu temperamentu ako možné posttraumatické emocionálne reakcie namiesto nedostatku zdvorilosti a vďačnosti za ich snahu pomôcť.

V empatickom postoji vyjadrili svoju podporu a pochopenie pre stratu pacienta.

Navrhli mu ďalší vzdelávací materiál týkajúci sa psychologickej traumy a techník svojpomoci, ktorý by mu mohol pomôcť prekonať súčasné problémy a ponúkli mu ďalšiu podporu pri uzdravovaní.

Pacient takto prijal ich odporúčanie a medzitým zdieľal svoje emocionálne utrpenie s rodinou a priateľmi, ktorí ho podporovali pri liečbe telesnej, ale aj duševnej, ako aj pri zlepšovaní sociálneho fungovania.

Assoc.Prof. Marina Letica Crepulja, MD, PhD (UNIRI-MEDRI)