Viktória sa prechádza po izbe (UNIRI-05-SK)

Viktória je 75-ročná dáma, ktorá sa len nedávno prisťahovala do domu sociálnych služieb. Jej deti, ktoré žijú v zahraničí, zariadili, aby tam ich matka išla po tom, čo ich susedia informovali, že Viktória mala incidenty, ako napríklad spálenie obeda po tom, čo na to zabudla alebo spadla na ulici prichádzajúc z obchodu. Viktória bola ubytovaná v izbe s dvoma ďalšími obyvateľmi. Mesiac po jej príchode začali miznúť niektoré osobné veci v iných izbách. Neskôr Viktória začala mať zvýšený tep srdca, vysoký krvný tlak a problémy s dýchaním (nedostatok vzduchu a pocit plytkého dýchania) vo večerných hodinách. Tieto príznaky pri príchode do domova nemala. Čoskoro spolubývajúci oznámili, že sa Viktória prechádza v noci po izbe a že je počas dňa podráždená, nesprávne umiestňuje svoje veci a potom obviňuje spolubývajúcich z toho, že ich vzali.

Ošetrovatelia pripísali zmenu zdravotného stavu a správania adaptačnému procesu a možno dokonca aj prvým príznakom demencie, pretože si všimli, že niekedy nepozná aký je dátum alebo čas. V nasledujúcom mesiaci sa Viktória stáva ešte viac utiahnutá, podozrievavá voči ošetrujúcemu personálu s viditeľnými zmenami nálady a spáva len so zapnutými svetlami. Zamestnanci nevedeli, že Viktória bola aj obeťou domácej lúpeže. Ešte päť rokov skôr ako prišla do domova, jej dvaja votrelci vtrhli po polnoci do domu. Keď sa zobudila na hluk a vykríkla, vyhrážali sa jej, že ju zabijú. Bola taká vystrašená, že sa pomočila. Bola nielen v strachu o svoj život, ale veľmi sa hanbila za svoju vlastnú reakciu, že o tom s nikým nehovorila.

Zdravotnícky personál si uvedomil, že zvýšený tep srdca, krvný tlak spolu s poruchami spánku, podráždenosť, problémy s koncentráciou a potreba zapnutia svetla môžu súvisieť s možnou psychickou traumou.

Uznali, že niektoré aspekty Viktóriinho správania, ktoré boli označené za problematické (obviňovanie iných z brania jej vecí, nočné prechádzky, zapínanie svetla) by v skutočnosti mohli byť reakciou, ktorá sa začala po tom, čo začali miznúť osobné predmety.

Viktória bola pozvaná na rozhovor s hlavnou sestrou. Hlavná sestra si vyhradila dostatok času na stretnutie s Viktóriou a vypla si aj svoj telefón. Keď Viktória prišla, ponúkla jej, aby si vybrala miesto, ktoré preferuje, ponúkla jej čaj a spýtala sa, či sa cíti pohodlne. Hlavná sestra videla, že Viktória sa cítila neistá a podozrievavo, tak používala empatiu v snahe uľahčiť konverzáciu. Neskôr v rozhovore sa Viktória cítila dostatočne pohodlne, aby vyjadrila svoje obavy o chýbajúce veci a možnosť, že v zariadení majú zlodeja.

Hlavná sestra spolu s ostatnými zamestnancami ponúkla Viktórii reorganizáciu životných podmienok, aby sa cítila bezpečnejšie. Viktóriina posteľ je najvzdialenejšia od dverí, dostala bezpečnostnú schránku na svoje osobné veci a malú nočnú lampu.

Assist. Prof. Aleksandra Stevanović, psychol. PhD (UNIRI-MEDRI)