Ruth je na koncerte (WIN-03-SK)

Ruth prežila holokaust a zažila hrôzy nacistických koncentračných táborov. Stratila milovaných, bola svedkom nepredstaviteľných zverstiev a niesla si jazvy na tele i na duši.

Napriek pretrvávajúcej traume si Ruth po vojne vybudovala pre seba pekný život. Našla útechu v hudbe, pretože to bol jazyk, ktorý hovoril k jej zranenej duši. Chodila na koncerty, vždy, keď mohla sa ponorila do melódií, ktoré rezonovali s jej srdcom. Sila hudby ju uzdravila spôsobmi, ktoré slová nedokázali.

V tento konkrétny večer sa Ruth usadila na svoje miesto, jej srdce preplnené očakávaním. Symfónia začala, obklopujúc koncertnú sálu v mori očarujúcich nôt. Ako hudba vrcholila, objavil sa ale jeden zvuk, ktorý vyslal šokové vlny do tela Ruth.

Bolo to rinčanie kovu o kov - ostrý, nepríjemný zvuk, ktorý jej prebodol srdce ako dýka. Odzrkadľoval strašidelnú rezonanciu brán, ktoré ju obmedzovali, zvuk uväznenia a hrôzy, ktoré sa ozývali v koncentračnom tábore. Spomienky na ňu priam zaútočili a mala pocit, že ju zhltnú, ako tam sedela zmrazená na svojom sedadle.

Jej telo bolo napäté, jej dych sa stal plytkým a studený pot pokryl jej obočie. Koncertná sála, kedysi útočisko oddychu, sa zmenila na komoru úzkosti. Jej ruky sa triasli a držali opierok kresla, keď sa jej myseľ dostala do špirály spomienok z jej najtemnejších dní.

Vedľa Ruth sedela náhodou aj pracovníčka – uvádzačka. Vnímala zmenu, ktorá sa s Ruth stala a priam cítila jej úzkosť. Rozpoznala príznaky traumatického spúšťača, naklonila sa bližšie, hlas plný súcitu. „Som tu s vami. Dýchajte so mnou. Vdychujte hlboko a vydychujte pomaly.“

Ruthine trasúce sa prsty dosiahli ženskú ruku a našli útechu v spojení, ktoré zdieľali. Spoločne dýchali v jednotnom rytme, čím ukľudnili Ruthino rozbúšené srdce.

S každým úmyselným výdychom žena pokračovala, jej šepot bol záchranným lanom. " Sústreďte sa na krásu, ktorá vás obklopuje - na hudobníkov, dirigenta, na tóny, ktoré oživujú. Nech Vás hudba odláka od toho čo Vás trápi.

Ako Ruth bojovala, aby sa znovu ovládla, našla silu v jej slovách. Pomaly presmerovala svoju pozornosť a uprela ju na nástroje, na zručných hudobníkov, ktorí do svojho umenia vkladali srdce. Zvuk cvendžania, ktorý bol spúšťačom, už ustúpil do pozadia, utlmený harmonickou symfóniou orchestra.

Slzy v očiach Ruth sa zmiešali s jej vďačnosťou. Žena, ktorá sedela vedľa nej, ponúkla pochopenie a podporu, ktorú zúfalo potrebovala. Poskytla záchrannú líniu uprostred jej ťažkej chvíle a pripomenula Ruth, že nie je sama na svojej ceste uzdravenia.

Wolfgang Eisenreich, WIN