Knihovníčka, ktorá sa priblížila k dievčaťu, by sa mala do nej pokúsiť vcítiť a potvrdiť jej pocity. Mala by uznať, že je normálne cítiť sa smutný a vystrašený. Mala by sa vyhýbať minimalizácii alebo odmietaniu jej emócií alebo hovoriť jej, čo by mala alebo nemala robiť.

Knihovníčka by mala tiež pomôcť dievčaťu regulovať jej nervový systém, ktorý by mohol byť dysregulovaný traumou. Mala by jej ponúknuť upokojujúce stratégie, ako je hlboké dýchanie, či cvičenie na upokojenie. Knihovníčka by mala skontrolovať, či potrebuje nejaké fyzické pohodlie, ako je prikrývka (svetlo) alebo pohár vody.

Knihovníčka by sa tiež mohla opýtať dievčaťa, či chce hovoriť o tom, čo sa stalo, a ak je odpoveď áno, mala by počúvať jej príbeh so súcitom a rešpektom. Nemala by prerušovať, súdiť ani dávať rady, ale skôr odrážať to, čo počuje a prejavovať záujem a zvedavosť. Mala by tiež rešpektovať hranice dievčaťa a nenútiť ju, aby sa podelila o viac, než je ochotná.

Knihovníčka by sa jej mala tiež opýtať, či má nejakých dôveryhodných dospelých, ako sú rodinní príslušníci, učitelia alebo poradcovia, s ktorými sa môže porozprávať o svojich pocitoch. Mala by ponúknuť spojenie s akýmikoľvek zdrojmi alebo odporúčaniami, ktoré by mohli byť pre ňu užitočné.

V oblasti knihovníckej práce by sa jej mala tiež opýtať, či môže dievča podporiť pri hľadaní knihy. Knihovníčka by jej mala vysvetliť, že ak kniha, ktorú hľadá, nie je k dispozícii v ich knižnici, existuje aj možnosť vyhľadať knihu v iných knižniciach alebo v národnej knižnici.

Knihovníčka by mala tiež obhajovať dievča a navrhnúť vedeniu vzdelávanie kolegov o traume a jej účinkoch. Vedeniu by mala vysvetliť, že trauma môže spôsobiť, že ľudia reagujú rôznymi spôsobmi a že musia byť citliví a ohľaduplní k rôznym potrebám a zázemiu svojich čitateľov a klientov. Mali by tiež spochybňovať akékoľvek stereotypy alebo predsudky, ktoré by mohli mať voči Rómom a podporovať kultúru začleňovania a rozmanitosti v knižnici.

Katalóg prípadových štúdií